Najviac ohrozené sú deti do 5 rokov, osoby 59 ročné a staršie, dospelí oslabení iným chronickým ochorením a s oslabenou imunitou.1
Starnutie negatívne ovplyvňuje imunitný systém, spomaľuje aktiváciu imunitnej odpovede a znižuje protilátkovú odpoveď organizmu na očkovanie. Náchylnosť na pneumokokové ochorenia či chrípku je preto u starších dospelých vyššia. Vyšší vek tiež zvyšuje riziko komplikácií, ako je hospitalizácia či úmrtie.2-4
Problém zhoršuje aj zvyšujúca sa odolnosť pneumokokov voči antibiotikám, čo komplikuje liečbu týchto infekcií. Aj v prípade úspešnej liečby a po odznení príznakov môže človek ešte dlhodobo cítiť únavu a neschopnosť vrátiť sa k bežným aktivitám. Dospelí, ktorí prekonali závažné pneumokokové ochorenie, uvádzajú následné zhoršenie stavu ich pôvodného chronického ochorenia, ako je napríklad chronické ochorenie srdca, chronické ochorenie pľúc, astma, diabetes a ďalšie.
Najviac prípadov pneumokokových ochorení sa počas roka vyskytuje na jeseň a v zime s vrcholmi v čase epidémie akútnych respiračných ochorení. Napríklad po chrípke rastie riziko následného zápalu pľúc vyvolaného pneumokokmi približne 100-násobne.5
Riziko ochorenia na pneumokokovú infekciu vrátane pneumokokového zápalu pľúc sa dá znížiť očkovaním. 1 dávka vakcíny Prevenar 20 prispieva k dlhodobej ochrane, potreba preočkovania nebola stanovená. Očkovať sa dá počas celého roka.6
